Špargľa prečistí a ochráni váš organizmus

05.04.2023

Špargľa je vraj to najlepšie, čo sa u nás dopestuje. Napriek tomu sa v slovenskej kuchyni zatiaľ neudomácnila tak ako v niektorých iných krajinách. Jej milovníci však vedia, prečo sa tešia zo „špargľovej sezóny“. Špargľu, odborne nazývanú Asparagus officinalis, totiž považujú za liečivý dar prírody. Niekto nedočkavo čaká na prvé čerešne či jahody, iný na hrozno, ale praví gurmáni najväčšmi vyčkávajú na apríl a máj, keď je sezóna špargle. Vtedy sa jej treba najesť dosýtosti, o niekoľko týždňov už totiž bude neskoro.

Skoré odrody špargle pochádzajú zo slnečných oblastí Grécka, ale o niekoľko týždňov neskôr už dozrieva aj špargľa na poliach západnej Európy. U nás nepatrí k tradičným druhom zeleniny a jej pestovanie nie je príliš rozšírené. Je to škoda, lebo nič nebráni, aby sa s úspechom pestovala aj v našich záhradkách. Špargľa vyžaduje ľahké pôdy a neznáša ťažkú vlhkú zem. Keďže ide o trvácu zeleninu (na jednom stanovišti vydrží 15-20 rokov), treba pôdu pred založením špargľoviska poriadne pripraviť. Špargľu predávajú suchú v zväzkoch a v rôznych farebných variantoch - bielu, fialovú i zelenú.

Obsah vitamínov a minerálov v špargli
Špargľa v 100 g obsahuje 20 kalórií, 0,1 g tukov, 3,9 g sacharidov (z toho 1,9 g cukry), 2,1 g vlákniny, 2,2 g bielkovín. Ďalej obsahuje vitamín A, takmer všetky vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K a z minerálnych látok obsahuje draslík, zinok, vápnik, horčík, fosfor, železo a sodík. Špargľa posilňuje nervy, bráni infekcii močových ciest, je afrodiziakum, uľahčuje "opicu", omladzuje bunky, znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, bojuje proti akné, zmierňuje menštruačné príznaky, pomáha liečiť príznaky epilepsie, znižuje zápal spôsobený reumatizmom.

Špargľa a jej účinky na zdravie

Špargľa posilňuje nervy
Špargľa je preborníčka v obsahu kyseliny listovej-B9: jeden gram zeleniny obsahuje viac ako jeden mikrogram (milióntina gramu) kyseliny. Už sto gramov špargle pokryje odporúčanú dennú dávku tejto biologicky aktívnej látky. Nedostatok kyseliny listovej spôsobuje neurotickú úzkosť, skľúčenosť, nedostatok

Špargľa bráni infekcii močových ciest
Špargľa obsahuje vysoké hladiny aminokyselín, čo z nej robí prirodzené diuretikum. Inými slovami, konzumácia špargle pomáha prepláchnuť prebytočnú tekutinu a soľ z tela, čo pomáha zabrániť infekciám močových ciest.

Špargľa omladzuje bunky
Špargľa patrí k najlepším omladzovacím prostriedkom v prírode. Jarná vitalita sa nám so špargľou dostáva priamo do krvi a to je dôležité najmä pre starších ľudí. Špargľovú sezónu by sme bezpodmienečne mali využiť na špargľovú kúru. Špargľa aktivizuje metabolizmus celého organizmu. Už po týždni (denne treba skonzumovať 200 g špargle) sa budete cítiť svieži a vitálni.

Špargľa znižuje zápal spôsobený reumatizmom
Reumatická artritída je u seniorov veľmi bežná a vyznačuje sa zápalom, bolesťami kĺbov a obmedzeným pohybom. Niacín-B3 je často predpisovaný na zníženie tejto bolesti, ale príjem špargle môže poskytnúť potrebné množstvo bez vyvolania škodlivých vedľajších účinkov, ktoré liek robí. Jeho vlastnosti tiež pomáhajú znižovať opuchy a bolesť kĺbov.

RADCOVIA PRE KAŽDÉHO ZÁHRADKÁRA

Špargľa znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení
Neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba alebo demencia môžu byť veľmi stresujúce nielen pre postihnutého, ale aj pre ich rodinu. Konzumácia špargle znižuje riziko vzniku takéhoto ochorenia vďaka obsahu kyseliny listovej. Zohráva úlohu aj pri produkcii serotonínu, ktorý je dôležitý na zabezpečenie správneho kognitívneho a behaviorálneho vývoja.

Špargľa bojuje proti akné
Niacín- vitamín B3 v špargli je zlúčenina, ktorá vás môže zbaviť najťažších prípadov akné. Pomáha tiež pri znižovaní podráždenia a začervenanie, ktoré je spôsobené po akné. Antioxidanty, ktoré obsahuje, sú schopné bojovať proti škodlivým radikálom, ktoré spôsobujú zmätok v tele a spôsobujú, že kožné bunky starnú rýchlo.

Špargľa pomáha liečiť príznaky epilepsie
Hlavnými príznakmi epilepsie - neurologického ochorenia sú bolestivé záchvaty. Kŕče, ktorými trpia jednotlivci, sú veľmi bolestivé a obmedzujú kontrolu svojho tela. Špargľa je užitočná ako bylinný liek na epileptické záchvaty.

Špargľa uľahčuje "opicu"
Symptómy "opice" zahŕňajú nevoľnosť, únavu, vyčerpanie a dehydratáciu, ktoré sa môžu vyliečiť podávaním špargle. Listy a výhonky pomáhajú pri znižovaní toxicity v pečeni, ku ktorej dochádza po nadmernej konzumácii alkoholu.

Špargľa zmierňuje menštruačné príznaky
Predmenštruačný syndróm, kŕče a výkyvy nálady sú všetci nezvaní hostia, ktorí sprevádzajú menštruáciu ženy. Vitamín K a vápnik v špargli zmierňujú tieto príznaky. Kým vitamín K bojuje proti bolestivým kŕčom tým, že znižuje nadmerné zrážanie krvi, vápnik pomáha pri redukcii nadúvania, bolesti hlavy a náhlej zmeny nálady.

Špargľa je afrodiziakum
Špargľa je prírodné afrodiziakum vďaka vitamínu B6 a kyseliny listovej, ktorý pomáha zvýšiť pocity vzrušenia. Navyše vitamín E stimuluje pohlavné hormóny, vrátane estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Taktiež obsahuje zinok, ktorého nedostatok spôsobuje nedostatočné libido, neschopnosť orgazmu a inpotencie.

PLÁNUJETE SKVALITNIŤ PÔDU I TRÁVNIK?
.

Objednajte si u nás - kliknite na obrázok.

Ako pestovať špargľu
Špargľa sa pestuje zo semena, ale len tak rýchlo to nejde. Pred tým, než sa rozhodnete založiť si špargľovisko, musíte si predpestovať sadbu. To znamená, že osivo treba vysiať o rok skôr, v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla priamo do pôdy. Úrody sa však dočkáte až v treťom roku pestovania. V ďalších rokoch je dôležité hnojenie, prevencia chorôb, prihŕňanie pôdy v prípade bielych výhonkov a opatrný zber. Úroda nemá dlhú skladovateľnosť, vydrží tak tri – štyri dni vo vlhkej utierke v chladničke.

Pred založením špargľoviska
Pôda by mala byť jemná, na začiatku jesene zrýľovaná do hĺbky až 90 centimetrov. Zároveň by ste mali do nej zapracovať maštaľný hnoj, draselnú soľ a síran amónny. V júli alebo v auguste môžete vysadiť predpestované priesady. Špargľa sa vysádza do hĺbky 18 až 20 centimetrov na vzdialenosť v riadku 30 centimetrov. Za suchého a teplého počasia jej doprajte štedrú zálievku, obzvlášť v piesočnatej pôde. Porast postupne prihŕňajte vrstvou pôdy a zbavujte ho burín. Nepohrdne prihnojením kompostom, ale v lete ani minerálnym hnojivom s obsahom dusíka, horčíka a síry.

Špargľa dokáže na jednom stanovišti rásť jednu celú dekádu. Nevyžaduje si veľa pozornosti a predsa prináša bohatú úrodu. Navyše i lieči. Špargľa má najradšej hlboké hlinito-pieskové pôdy s neutrálnym pH, dostatkom humusu a priepustnou spodinou. Je neuveriteľné, že korene prenikajú až do hĺbky 6 metrov. Nemali by ste ju pestovať na veterných miestach. V apríli vysejte semiačka špargle do pripravenej pôdy do hĺbky 3 a ž 4 cm. Rastliny vzchádzajú asi v polovici mája.

Biela či zelená?
Je na vás, či chcete pestovať jemnú bielu špargľu alebo o čosi korenistejšiu zelenú. Vedzte, že ak si zvolíte bielu, bude treba porast už na jar tretieho roku prihrnúť pôdou. Vzniknú tak hrobčeky vysoké asi 40 centimetrov a široké približne 30 centimetrov. Základný rozdiel v pestovaní zelenej špargle je v prístupe svetla k rastlinám.
Odlišná je i hĺbka výsadby priesad, ktoré sa sadia plytšie. Nie je to však podmienka. Do roku zberu sa pestujú oba typy rovnako, až na to, že pri zelenej špargli sa vynecháva hrobčekovanie.

Použité zdroje:
http://liek.beautywoman.sk/clanok/1565
https://zdravopedia.sk/zelenina/spargla-10-ucinkov-na-zdravie
https://www.pluska.sk/izahradkar/uzitkova-zahrada/ovocie-zelenina/ako-pestovat-sparglu-vsetko-co-potrebujete-tejto-pochutke-vediet.html

NEPREHLIADNITE!